Nikomu som to nepovedala
Nasledujúci text sú útržky fiktívneho denníku ženy – postavy menom Grizeľda Nikolajevna z inscenácie Romana Poláka podľa jeho dramatizácie Ruských denníkov spisovateľky Ali Rachmanovovej, ku ktorým ma táto postava a forma románu inšpirovala.
Pohrala som sa s myšlienkou počiatkov Grizeľdiných preferencií vo vzťahu k mužom a vo vášni, ktorá sa v nej ukrýva i bolestne derie na povrch. Bola taká, aká bola kvôli svojmu manželovi alebo to mala v sebe aj pred ním a potrebovala iba niekoho, kto by ju postrčil „správnym smerom“, respektíve nejaký spúšťač k tomu, aby mohla byť sama sebou, ako napríklad neznámy muž, ktorý jej obráti svet hore nohami vďaka jednej noci?
Vo vytvorení denníku jej postavy ma viedla trpká rozpoltenosť medzi tým, čo je spoločensky akceptované a očakávane v danej spoločnosti a medzi tým, čo by ju naozaj priťahovalo a po čom túži, hoci za cenu sebazničenia.
V denníkových zápiskoch Grizeľdy Nikolajevny neuvádzam dátumy, pretože tento pocit, túto neutíchajúcu až zvieraciu a pritom poeticky ľudskú vášeň môže prežívať každé ženské srdce a duša bez ohľadu na dobu, historické pozadie dejín a spoločenské dianie, ako aj jej vlastné sociálne postavenie, či rodinný status. Buď to v sebe má, alebo nie. Vonkajšie „kulisy“ nič nezmenia na tom, akú má kto dušu, srdce a ako vníma prítomnosť údajného hriechu v našom živote.
dd/mm/yy
Viete ako sa hovorí, že medzi láskou a nenávisťou je iba tenká hranica?
Medzi potešením a bolesťou?
Som akrobatka a letím po hrane noža.
Necháva mi ryhy na bosých nohách no ja bolesť nevnímam, tancujem so zavretými očami a tvárou smerom nahor.
Idem až ku špičke a za mnou zostávajú stopy…
dd/mm/yy
Strávila som noc s ďalším neznámym mužom. Bol nežný. Skoro som sa z neho povracala. Jeho ruky boli jemné a keď sa ma dotýkal, tak som mala husiu kožu. Jeho dotyk mi bol odporný. Do ucha mi šepkal, aká som krásna, aká som zvodná. Srdce mi nebilo.
Dúfam že ho už v živote nestretnem.
dd/mm/yy
Sedím vo vlaku a pozerám na štítok s menom na kufri, ktorý patrí mužovi sediacemu vedľa mňa. Nicolas Grey. Je to určite cudzinec. Aj keď sedí viem, že je vysoký. Vyšší ako ja, aspoň o hlavu. Má na sebe hrubý, vlnený kabát. Vysoké lícne kosti. Hľadí von oknom na polia míňajúce sa okolo. Akúkoľvek chvíľu môže uprieť svoju pozornosť na mňa. Predstavujem si, ako by chutilo jeho meno na mojich ústach. Odvážim sa ho iba zašepkať. Nicolas Grey. Nicolas Grey. Nedýcham. Čakám, že sa otočí. Chcem, aby si ma všimol. Všimol si, že sa naňho pozerám? Cíti to? Potím sa a som nervózna. Kabát je na mňe priťažký a zle sa mi dýcha. Myslím na to, čo by si o mne pomyslel keby vedel, na čo práve myslím. Bol by pohoršený? Zaujatý? Vzrušený?
Popotiahnem si lem kabáta nižšie a zahniezdim sa na sedadle. Z čela si utriem kvapku bruškami prstov. Po chrbte mi steká pot. Predstavujem si, že sú to jeho prsty.
dd/mm/yy
Strávila som noc s ďalším neznámym mužom. Bol nežný. Skoro som sa z neho povracala. Jeho ruky boli jemné a keď sa ma dotýkal, tak som mala husiu kožu. Jeho dotyk mi bol odporný. Do ucha mi šepkal aká som krásna, aká som zvodná. Srdce mi nebilo.
Dúfam že ho už v živote nestretnem.
dd/mm/yy
Všetky ženy vedia že chodiť tmavými ulicami bez mužského sprievodu je nebezpečné. Mohlo by sa niečo stať. Mohol by tam niekto čakať. Čakať na príležitosť. A keď sa tá príležitosť ukáže, nič netušiaca, teplá a čistá, nič iné nezostáva, len ju schmatnúť a nepustiť.
Ľudia sú predsa len chamtivé bytosti a v tme sa vždy niečo hýbe.
dd/mm/yy
Nikomu som to nikdy nepovedala. Nikdy som sa to neodvážila zašepkať do tmy. Nikdy som to nikam nenapísala, až doteraz. Chcem to vidieť na stránkach môjho zošita, chcem sa vedieť dotýkať rýh z atramentových slov, chcem sa vedieť ponoriť do jeho strán a prežívať to znova a znova a znova.
Strávila som noc s mojím prvým mužom. Nebolo to prvý raz, čo som smilnila, no prvý raz, čo som naozaj ožila v rukách niekoho iného. Stretla som ho v tmavej uličke. Uličke, ktorou sa zakrádajú mladí študenti, keď nechcú, aby ich niekto videl opitých. Stretla som sa tam s mužom, ktorý ma skazil. Mužom, ktorý mi vryl do kože nového človeka. Mužom, s ktorým som sa už nikdy viac nestretla. No na jeho tvár nikdy nezabudnem.
Nebol nežný. Po jeho dotyku zostávali stopy. Jeho pohľad ma pálil po celom tele a keď mi šepkal do ucha, nebola to sladká poézia, ale veci kvôli ktorým som si vyslúžila miesto v pekle. Jeho ruky boli drsné. Keď ma chytil, tak to bolelo.
Moje srdce tĺklo v hrudi a cítila som ako letím, ako balansujem na hrane noža, ako žijem.
Cítila som, ako padám a padám a padám a padám a padám.
Preklínam ho. Myslím naňho. Modlím sa k nemu.
Nezľakla som sa, keď sa mi prihovoril v tmavej uličke, nebála som sa, keď mi maľoval telo modrou farbou, zľakla som sa až vtedy, keď som zistila, že sa cítim skutočne živá a čo to pre mňa znamená.
dd/mm/yy
Sedím na lavici kostola. Pozerám sa dopredu na oltár, na ktorom kľačí kňaz. Ruky má roztiahnuté v modlitbe a jeho hlas sa odráža od stien. Na jeho tvári sa značí oddanosť a láska.
Aj ja by som tak vyzerala?
Pri pohľade naňho myslím na to, či sa mu zabára studený kameň podlahy do kolien. Bolia ho? Je mu zima? Teší sa diskomfortu? Považuje ho za kajanie? Všimol si vôbec bolesť z kameňa? A ak si ju všimol, páči sa mu? Robí to kvôli nej? Myslím na značky, ktoré mu po omši zostanú na tele. Do kostola chodím, lebo som zhrešila, to viem. Hreším aj teraz. Žena s kvetovým parfumom vedľa mňa sa modlí, no ja nie. Ruky ma spojené v modlitbe a zatvorené oči. Napodobním ju, vyhrnú sa mi rukávy a značky ktoré mi zostali na zápästiach ma nútia myslieť na muža, s ktorým som strávila noc. Ona si to nevšimne. Hľadím na ňu a som nervózna. Čo keď otvorí oči a uvidí ich? Čo by som urobila? Čo by urobila ona? Chcem, aby ma videla? Chcem, aby otvorila oči? Som nervózna a ťažko sa mi dýcha.
Je rad na nás, aby sme si kľakli. Žena vedľa mňa ani raz neotvorila oči. Je hlboko zaujatá svojou modlitbou. Sklame ma to.
Pri myšlienke, že hreším sa mi nevedomky povytiahne kútik pier nahor.
Doma sa pozerám na vlastné kolená a predstavujem si značky, ktoré mi mohli zostať zo studeného kameňa kostola.
dd/mm/yy
Strávila som noc s ďalším neznámym mužom. Bol nežný. Skoro som sa z neho povracala. Jeho ruky boli jemné a keď sa ma dotýkal, tak som mala husiu kožu. Jeho dotyk mi bol odporný. Z jeho dlaní mi nezostali žiadne značky. Do ucha mi šepkal, aká som krásna, aká som zvodná. Srdce mi nebilo.
Dúfam, že ho už v živote nestretnem.
dd/mm/yy
Niekedy naňho čakám na kraji ulice, kde sme sa stretli v tú noc. Čakám naňho aj keď prší, aj keď sneží, aj keď je ulička prázdna, aj keď prechádzajú okolo ľudia a pozerajú sa na mňa s otázkou v očiach.
Dnes naňho pôjdem čakať posledný raz. Poslednýkrát budem čakať, že sa objaví. Ak sa stretneme, som odhodlaná s ním ujsť a nájsť si nový život. Som presvedčená že s ním budem šťastná. No ak sa nestretneme, tak sa zajtra vydám. Vydávam sa za človeka, ktorého nepoznám z cudzej krajiny. Som presvedčená, že ak sa mi nepodarí dnes ujsť, strávim zvyšok svojho života s kameňom v hrudi.
O chvíľku odchádzam. Potím sa a som nervózna. Ťažko sa mi dýcha.
Na tele mi nezostala už ani jediná značka.
dd/mm/yy
Myslím naňho.
Myslím naňho.
Myslím naňho.
Myslím naňho.
A v noci neviem spávať,
lebo nie je vedľa mňa.