Bolesť nás poznačí
Antigona
Je to moc,
je to dar,
je to vzbura?
Je to voľba!
Pravda je vždy pravdou,
hoci sa jej budeme brániť.
Robiť protizákonné je hanbou,
no svedomiu sa nemôžeme strániť.
Nemôcť vzdať úctu bratovi
či plakať nad jeho hrobom?
Nie, lebo to Kreón nepovolí,
predsa sa dá pochovať,
no len jedným spôsobom.
Antigona, sila to pravdy v nej,
zákaz, pri láske k blížnemu, neuspel.
Uctila ho, sprcha pohŕdania na ňu sa lej,
prichytená pri čine,
úcty k nej nik nevidel!
Chcela predsa len druhého brata uctiť.
Kreón ju prichytil a
nechal ju za to
s vlastným životom sa rozlúčiť.
Odsúdil ju na trest smrti,
hoci vlastný syn ho prosil,
Haimón sa snažil,
no jeho otec bol proti.
Isména chcela sestru nahradiť,
Kreón, krutý to muž,
nedal jej možnosť
Antigonu zachrániť.
Teiresias Kreónovi oči otvoril,
už bolo neskoro.
Haimón, jeho syn,
už svoj život ukončil.
Antigona obesila sa pred ním skôr,
život jej bol síce odvážny,
no už chcela ukončiť ten spor!
Eurydika, mama Haimóna,
bolesť nezniesla.
Chuť žiť v nej tiež poklesla.
Vzala si život,
veď stratu dieťaťa,
len máločo prekoná.
Kréona to zmenilo,
výčitky uňho začali a
vlastné chyby ho dohnali.
Opäť raz dobré vo svete vyhralo.