„Dobrák“ Rasputin
Pôvodný slovenský muzikál Rasputin, ktorý sa dá vidieť na doskách Divadla Nová scéna v Bratislave, môže byť zaujímavým umeleckým zážitkom, pokiaľ ste nadšenec či nadšenkyňa ruskej histórie. Dielo Jána Ďurovčíka, Henricha Leška a Jána Štassera vyniká najmä dynamickosťou, ktorá sa v priebehu hry neustále stupňuje. Tento muzikál môže veľa ľudí osloviť, no nepovedala by som, že je pre každého.
Neobvyklosťou diela je, že je celé spievané, čo v istom zmysle potláča funkciu piesní v muzikálovom divadle - zvýrazniť myšlienku, a náročnejšiemu divákovi či diváčke to môže značne ovplyvniť umelecký dojem. Scénograficky je to veľmi zaujímavo riešené, vedela by som si azda predstaviť trošku bohatšie kulisy, nakoľko sa nachádzame v starom Rusku, no osobne mi to až tak neprekážalo. Čo sa týka kostýmov, myslím si, že kostymérky Novej Scény opäť nesklamali a úžasne vystihli obdobie aj tematiku. V muzikáli Rasputin sa stretlo naozaj kvalitné herecké obsadenie. Herecké výkony Patrika Vyskočila a Mirky Gális-Partlovej ukázali ich mimoriadnu schopnosť pracovať s možno nie až tak úžasne režisérky zvládnutým dielom. Spev a hudba dopomáhali dynamike hry, no podľa môjho názoru boli v istých častiach až prehnane dramatické a hlučné, chýbal mi kontrast - dojímavosť, jemnosť. Tanečná zložka bola, podľa môjho názoru, veľmi dobrá. Spoločne s internými tanečníkmi Novej Scény sme mohli vidieť aj veľa nových talentov, dokonca si zatancovali aj herečky, napríklad Lenka Machciníková. Čo sa týka obsahu a deja, veľmi zaujímavé je vykreslenie samotného Rasputina, ktorý je až príliš dobrácky. Ak divák a diváčka nepoznajú skutočný príbeh, môžu si ho dokonca obľúbiť. Nie som si istá, či to bol zámer, no úprimne, bola som z toho celkom prekvapená.
Koniec-koncov, toto dielo by som odporúčala divákovi alebo diváčke, ktorí majú chuť na dynamické, hlučné predstavenie a nechýbajú im základné vedomosti o rasputinovskej tragédii.