Kritička s oknom

Autor: Bianka Bicáková, 15 rokov, Prešov

Neviem, čo mám napísať. Sedím za stolom už pár hodín a okolo mňa sú len pokrčené papiere plné nezmyslov. Môj kôš už je tak preplnený, že to hádžem na zem. Vypísala som už tri perá a použila celý balíček papierov a nemám nič. Do zajtra musím odovzdať svoju prácu, ktorú budú čítať všetci, vrátane môjho šéfa. Moja hlava je úplne prázdna a to sa mi za tých desať rokov stalo po prvý raz. Ja vlastne ani neviem, prečo sa s tebou rozprávam. Sedím tu úplne bezmocná a ešte k tomu sa rozprávam s kaktusom. Super, môžem sa rovno prihlásiť na psychiatriu. No dobre, tak ťa zasvätím do deja, možno mi niečo pri tom napadne. Včera som si pozrela ďalšiu divadelnú hru. Nič nové, veď to je moja práca a na také veci sa pozerám každý deň. Ale tento raz to bolo iné. Keď som to dopozerala, nejako neprišlo nič. Väčšinou, keď niečo dopozerám, okamžite mi to myslí a napíšem niečo na papier, ale včera neprišlo nič. Myslím, že som v nejakej kríze. Čo ak mi už nič nenapadne a môžem rovno skončiť so svojou kariérou? Och, kaktus, čo budeme robiť? 

Ale späť k téme. Ide o divadelnú hru s názvom Adam Šangala. Je to príbeh o chlapcovi, ktorý sa vydal hľadať svoje poslanie v živote do sveta, kde ho na každom kroku sprevádzal Boh. Adam bol z chudobnej rodiny, z malej dedinky. Vedel písať, čo veľa ľudí v tom čase nevedelo. Vydal sa do sveta plný nadšenia a očakávaní, ale život si preňho pripravil plno nástrah. Nakoniec, žiaľ, umrel. 

Padla tam zaujímavá úvaha. Čo keby si sa mohol rozhodnúť, či sa narodíš do chudobnej rodiny, alebo by si si mohol vybrať nejakú bohatú rodinu a stať sa, napríklad, kráľom. Podľa mňa, on by svoj život nemenil. Prežil život, ktorý nezažije len tak niekto. 

Kaktus, ako som už povedala, na ceste ho sprevádzal Boh. Ale ty aj ja vieme, že nikdy s nami nie je len dobro. Musí tu byť prítomné aj zlo a to bolo stvárnené ako nejaký démon. Adam sa, ako každý z nás, zaľúbil. Predtým mal zopár známostí, ale z jeho strany nikdy neboli naplnené. Potom však stretol Betku a bol pre ňu schopný obetovať všetko. 

            Boh mal za pomocníka kohúta. Zvláštne, nie? Tiež som si to pomyslela, ale kohút tu bol stvárnený ako zdroj humoru a pekne odľahčoval atmosféru.

K tancu a spevu sa asi nemusím nejako špeciálne vyjadrovať. Poviem len toľko, že to bolo profesionálne a mne osobne sa to veľmi páčilo. 

Rekvizít bolo veľa, v niektorých prípadoch ich až tak plnohodnotne nevyužili, ale páčilo sa mi otáčanie kulís, prostredníctvom ktorého sa pekne oddeľovali dejové línie, takže sa publikum vedelo lepšie orientovať. Práca so svetlami skvelodopĺňala atmosféru.

Malo to síce tri hodiny, ale čas ubehol veľmi rýchlo, takže si nemyslím, že by si sa nudil.

Neviem, kaktus, mala by som im asi niečo vytknúť, ale neviem čo. Lebo podľa mňa by takto mal vyzerať pravý muzikál. No tak toto je zhruba všetko, nad čím tu premýšľam už zopár hodín. 

Čo myslíš, kaktus? 

Partnerské divadlá:

Hlavný
organizátor

Hlavný partner
Z verejných zdrojov podporil

Partner
projektu

© 2022 SC AICT