Jááánošííík po tristo rokoch 2
Jááánošííík po tristo rokoch v podaní Radošinského naivného divadla je dielo režírované uznávaným režisérom Jurajom Nvotom. V tejto inscenácii účinkovali herci ako Michal Kubovčík, René Štúr, Petra Molnárová a Stanislav Štepka. Toto divadelné dielo spracúva príbeh slávneho zbojníka Jánošíka 300 rokov po jeho smrti. Vtipnou formou ukazuje priebeh života Jánošíka od jeho narodenia až po dospelosť. Radošinci majú k predstaveniu vlastnú živú hudbu, my sme však videli špeciálne predstavenie s hosťujúcim SĽUKom.
Hlavný dej bol obohatený aj o folklórne vystúpenia na vysokej úrovni a vsuvky, ktoré by mohli azda niekomu pripomínať populárnu formu stand-up komédie, v ktorej účinkujúci rozprávajú rôzne vtipy a príhody. Sprevádzali nás životom slávneho zbojníka Juraja Jánošíka, ako aj životom jeho rodiny a životom ľudí v jeho rodnej dedine. Mnohí a mnohé z nás poznajú príbeh tohoto zdatného hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával - teda aspoň tak znie legenda. Po tom, ako doštudoval v Česku a tesne po smrti svojho otca sa vrátil domov, ho rodina a priatelia presvedčili, aby prebral miesto vodcu zbojníkov. To predstavovalo začiatok jeho dobrodružstiev, nekonečných zbíjačiek a pomoci prostorekému ľudu, ktorá ale nakoniec, ako všetci vieme, skončila jeho ukrutnou smrťou na šibenici. No toto predstavenie zachytáva len časť týchto udalostí a väčšina zásadných pasáži zostáva vynechaná. Avšak časti príbehu, ktoré v tomto predstavení zastúpené sú, sú podané vskutku netradičným, moderným, dosiaľ nevídaným, a nanajvýš humorným spôsobom. Obsahuje dokonca i kompletne nové zábavné scény, často s odkazmi a narážkami na súčasnosť a dnešný svet, o ktorých v pôvodnej legende nebolo ani záznamu. Všetky elementy, pôvodné aj nové časti príbehu, vytvorili veľmi zábavný, zaujímavý celok, ktorý bol príjemný na sledovanie. Na konci deja sa dokonca vyskytol aj prekvapivý zvrat, ktorý však nebudeme prezrádzať. To, že udalosti v predstavení neboli historicky exaktné, ba niekedy by sa dalo povedať, že až nedávali zmysel, predstaveniu len pridalo na kvalite. Napriek tomu, že nemalo edukačnú funkciu a o pravej legende Jánošíka, ktorá hrá takú dôležitú úlohu v slovenských dejinách, sa divák a diváčka veľa nedozvedajú, celkový dojem z predstavenia a extravagantnej adaptácie tohoto príbehu je veľmi pozitívny.
Herci a herečky v tomto muzikáli podali naozaj skvelé výkony. Pamätné sú najmä výkony Stanislava Štepku a Michala Kubovčíka. Pán Štepka mal naozaj výborné, a najmä výnimočne vtipne podané monológy. Všetci účinkujúci si dali záležať na hlasitosti, aby publiku v sále (alebo za obrazovkou počítača) nič neušlo. Predstaviteľom a predstaviteľkám postáv stačil aj menší počet kulís a použitie atypických rekvizít ako napríklad mikrofón namiesty kosy, čo vďaka zvukovým efektom dávalo zmysel. Herecké obsadenie v tomto muzikáli bolo vhodné a ťažko si predstaviť v týchto úlohách lepších hercov.
Na druhej strane, čo sa týka scenérií, kulís, rekvizít, v predstavení ich bolo zakomponované len minimálne množstvo. Počas celej hry sa používali len panely písmen zo slova „Jánošík“, ktoré hru otvorili a ukončili, a plnili aj úlohu rôznych objektov (ako napríklad písací stôl, pohrebná rakva, plť, dereš…). Celý dej sa inak odohrával na obyčajnom pódiu s čiernou podlahou, všednými závesmi a sadou hudobných nástrojov, ktoré boli použité pri hudobných vsuvkách. Možno, že je to škoda a hojnejšie obohatenie o tieto prvky by ešte vylepšilo celkový dojem z predstavenia a relevantne upravené prostredie by pomohlo viac sa vcítiť do príbehu. Takto možno mať pocit, že scéna k celej divadelnej hre nijako neprispela. No je pravda (a to treba spomenúť), že v modernom divadle má svoje miesto aj minimalizmus. Muzikálne vsuvky a vystúpenia folkloristov a folkloristiek boli viac než skvelé. Bolo vidieť, že muzikanti, speváci, tanečníci a tanečníčky sú naozaj doma vo svojej profesii. Folklórne umenie zakomponované v tomto predstavení, okrem toho, že bolo pastvou pre oči aj uši, veľmi efektívne pomáhalo dotvoriť atmosféru. To isté sa dá povedať aj o kostýmoch, ktoré boli v súlade s históriou a spolu s hudbou pekne uvádzali do doby, v ktorej sa dej odohrával.
Prirodzene, konzervatívnym divákom a diváčkam môže prekážať typ humoru, ktorý bol v predstavení použitý, ale cieľom tohto divadelného diela je rozpovedať príbeh a popritom aj ľudí pobaviť. Je pochopiteľné, že všetci sa s takýmto druhom humoru nemusia stotožniť. Muzikál bol však celkovo veľmi dobre spracovaný, mal dobré herecké obsadenie, dobrú hudbu a tanec a nás recenzentky oslovil aj humor zahŕňajúci vtipy o súčasnej dobe. Toto divadelné dielo by sme určite odporučili všetkým, ktorí a ktoré majú záujem o zaujímavý a vtipný muzikál a patria k otvorenejšiemu typu publika.