Povrchný bohémsky život okorenený trpkosťou smrti
Po niekoľkoročnej pauze sa do SND, i keď len v dvoch januárových reprízach, vrátila Pucciniho Bohéma. Avizované obsadenie hosťujúcich protagonistov ešte niekoľko dní pred predstaveniami prešlo čiastočnou zmenou. Roberta Jindru za dirigentským pultom nahradil taliansky dirigent Enrico Dovico, tenoristu Pavla Bršlíka sólista SND Tomáš Juhás.
Inscenácia nemeckého režiséra Petra Konwitschného sa už takmer desaťročie, aj keď s prestávkami, teší obľube bratislavského publika. Režijno-scénické prevedenie opusu osciluje medzi realistickosťou a symbolikou. Kontroverznosť, priam až avantgardnosť Konwitschného rukopisu v tejto produkcii nie je prítomná. Práve naopak, auditóriu sa ponúka podmanivý a čitateľný vizuál bez romantizujúceho idiómu.
V postave Mimì sa predstavila česká sopranistka Kateřina Kněžíková. Chorobou nivočenú, no po živote túžiacu dievčinu stvárnila herecky presvedčivo a vokálne kvalitne. Vďaka precíznej technickej sebakontrole spievala v rôznych výškových polohách vyrovnane, jej rolový debut charakterizovali znelé piana, mäkko zaoblené tóny vo vysokom registri, aj farebná súčinnosť hlasu a Pucciniho hudby. Rolu Rodolfa predviedol Tomáš Juhás. Herecká strnulosť, rytmické nepresnosti či intonačná neistota, ktoré sprevádzali jeho výkon v prvej časti večera, boli po prestávke minimalizované, vďaka čomu sa jeho kreácia stala akceptovateľnou. Vysoké tóny boli pevne posadené a intonačne stabilné, avšak zvukovo príliš hranaté. Andrea Vizváry ako Musetta bola herecky uveriteľná a spevácky korektná, s istým mankom v neznejúcej spodnej polohe, ktorú potláčal zvuk orchestra. Aleš Jenis ako Marcello bol pôsobivý po hereckej aj hudobno-interpretačnej stránke. Spieval sonoristicky primerane, vyartikulovane, intonačne čisto. V úlohe Schaunarda sa predstavil barytonista Richard Šveda. Zmyslom pre dikciu a rytmickú presnosť bol spoľahlivým partnerom v ansámblových spevoch. Kvarteto hlavných postáv svojím vokálnym umením dochutil hosťujúci kazachský basista Baurzhan Anderzhanov v postave Collina, v árii Vecchia zimarra znel sýto a stabilne aj vo vyššej polohe.
Dirigent Enrico Dovico koordinoval intenzitu zvuku orchestra primerane k akustickým možnostiam speváckeho ansámblu. Partitúru Bohémy zhmotnil do podoby kompaktnej, farebnej a nástrojovo vyváženej hmoty. Istým mínusom večera boli tempové nezrovnalosti, rytmická nekompaktnosť či nepresné nástupy zborov v druhom dejstve. Tieto kolízie boli pravdepodobne výsledkom minimálneho počtu skúšok. Pucciniho dielo popretkávané motívmi s rôznymi odtieňmi charakterov a bohaté na tempové kontrasty si vyžaduje pevné ukotvenie týchto štýlových špecifík a, samozrejme, dostatočný čas na prípravu ich korektnej realizácie.
Takmer vypredané predstavenie Bohémy nasvedčuje tomu, že je stále životaschopnou produkciou, a taktiež, že publikum dychtí po opusoch, ktoré sú v SND prezentované len sporadicky. Konwitschny svojím konceptom prezentuje život bohémov ako boj s nepriazňou osudu skrytý za maskou bezstarostnosti. Bohatstvo, radosť, ale aj láska sú len povrchným vzplanutím životného okamžiku, ktorý môže byť okorenený trpkosťou smrti.