Speváčka, ktorá platí vlastným životom
Po šiestich rokoch uvádzania v Opere SND mala Tosca 1. 12. 2024 derniéru. Táto Pucciniho svetoznáma opera je drsným, časovo aj priestorovo definovaným príbehom vášnivej lásky, pretkaným dramatickými vzťahmi. Speváčka Floria Tosca miluje maliara Maria Cavaradossiho, no ich citové puto narúša Toscina žiarlivosť. Ich šťastie sa obracia k tragédii, keď im do života vstúpi brutálny policajný šéf Scarpia, ktorý je posadnutý Toscou a manipuluje ňou prostredníctvom Cavaradossiho, ktorého zatkne a mučí. Medzi Scarpiom a Caravadossim panuje intenzívne nepriateľstvo, založené nielen na osobných, ale aj politických rozdieloch, keď Caravadossi poskytne útočisko politickému väzňovi Agelottimu.
Scénografia (Juraj Fábry) podporuje atmosféru inscenácie. Katedrála je veľkým, takmer prázdnym, chladne pôsobiacim priestorom. Farebným oživením šedého tmavého chrámu sú stĺpy s barokovými maľbami, ktoré sú neskôr podsvietené, takže sa stávajú ešte výraznejším prvkom. V osvetlenom výklenku stojí socha Madony v životnej veľkosti, ku ktorej sa Floria Tosca (Jolana Fogašová) modlí. V poslednom dejstve stĺpy aj socha Madony visia dolu hlavou a scéna je doslova „hore nohami“. Aj nábožnej Tosce sa svet obracia naruby momentom, keď ochrana lásky a dôstojnosti či pud krajnej sebaobrany prevýšia jej náboženské zásady a zavraždí Scarpiu (Daniel Čapkovič). Jej ilúzie a hodnoty sú rovnako rozpadnuté ako samotná scéna.
Scénické riešenie v druhom dejstve je strohé s modrou tapetou a zlatým jedálenským stolom. Realistickú a pomerne výpovednú scénografiu rozbíja premietanie na plátna, ktoré má slúžiť na dotvorenie atmosféry, avšak pôsobí gýčovito. Makovice vo farbe šiat Toscy vejúce vo vetre pri západe slnka pôsobia prvoplánovo, rovnako ako mračná navodzujúce dojem ponurosti a nebezpečnej situácie. Naopak, dobre funguje práca s tieňohrou siluet špiónov, ktorá pridáva na napätí a nepríjemnosti zo špehovania postáv na javisku. Využívanie bočných priechodov medzi hľadiskom a javiskom nebolo najlepším riešením, keďže obmedzovalo viditeľnosť hercov.
Režisér Martin Bendik efektne vyriešil skok Toscy z hradieb. Jolana Fogašová sa rozbieha a vrhá do steny, ktorú búra. Funkčným riešením bolo aj skryť za stĺpom portrét sestry Angelottiho (Filip Tůma), ktorý maľuje Mario Cavaradossi (Diego Godoy). Milencov maľba rozháda, avšak my tento dôležitý detail nemáme šancu vidieť.Žiarlivosť je často emotívna a iracionálna, preto aj konflikty vznikajú často bez príčiny. Rovnako sa režisér rozhodol neukázať mučenie Carvadossiho, ktoré sa odohráva v pivnici a svedčia o ňom iba zvuky. Tento prístup bol dobrým ťahom, pretože divákova predstavivosť môže byť oveľa desivejšia než to, čo by sa odohrávalo na javisku.
Kostýmy Ľudmily Várossovej pôsobili pomerne súčasne. Farebne vyčnievala Tosca, ktorej šaty odrážali jej priaznivú finančnú situáciu. Všetko jej ošatenie bolo ladené do červenej farby, od štýlového odevu s kabátom po zem, šatkou okolo hlavy a slnečnými okuliarmi až po dlhé červené elegantné šaty. Maliar Cavaradossi mal oblečenú pofŕkanú pracovnú košeľu a rifle. Scarpia koženými nohavicami, čiernym sakom a vysokým golierom pripomínal skôr mafiána než policajného šéfa, ale rozhodne jeho odev podporoval jeho nemilosrdnú povahu.
Jolana Fogašová predviedla výborný herecký výkon, keď vďaka detailnej mimike, gestike aj pohybu dokázala stvárniť všetky roviny Toscy, od sebavedomej speváčky odporujúcej násilníkovi po zúfalú slabú ženu, ktorá napriek svojej pobožnosti hľadá východisko v samovražde. Spevácky bol však jej výkon o čosi slabší. Problémom bolo forsírovanie hlasu, napriek tomu ju často nebolo cez orchester počuť a prechody počas striedania hrudného a hlavového registra boli zreteľné. Predstaviteľ jej milenca Cavaradossiho, Diego Godoy, predviedol silu a zvučnosť svojho tenoru. Daniel Čapkovič ako Scarpia bol zlým a násilným mužom skôr hereckými výrazovými prvkami než barytónom, ktorý nie je až taký hlboký, tým pádom nepôsobí temne. Filip Tůma ako Angelotti sa uplatnil hlasovo i herecky. Miestami jeho barytón zanikal v mohutnom zvuku orchestra, ale aj v menšej postave ukázal, že je dobrým hercom.
Bendikova Tosca je veľkolepou inscenáciou. Znalcom opery zrejme neuniknú menšie chyby, aj napriek tomu však zaujme a splní očakávania. Pre širšie publikum je veľmi pochopiteľná a rozhodne zanechá silný zážitok.