Bratislavský Nabucco – ľudskosť pod rúškom despotických ambícií
Tri a pol roka po derniére predchádzajúcej inscenácie sa piatkovou premiérou vrátila na javisko SND divácky mimoriadne obľúbená historická dráma Giuseppe Verdiho Nabucco. Hoci skladateľ tvoril dielo v trpkej kapitole svojho života, poznačenej stratou manželky a dvoch malých detí, zároveň v období neutešenej politicko-spoločenskej situácie, zakomponoval do neho nadčasové posolstvo slobody, jednoty a premkol ho nádejou na priaznivejšiu budúcnosť. Verný talianskemu opernému štýlu a nadväzujúc na svojich predchodcov Vincenza Belliniho a Gaetana Donizettiho upriamil popri kráse sólových a ansámblových vokálnych čísiel pozornosť aj na zborové výstupy, ktoré nie sú len komentárom situácií, ale napĺňajú samotný zmysel príbehu.
Východiskom pre režijno-scénografické poňatie novej bratislavskej inscenácie sa stal verš z Knihy proroka Jeremiáša o spustošenej krajine, ktorú obývajú len púštne zvery. Prevažne český inscenačný tím pod vedením režiséra Tomáša Ondreja Pilařa predostrel biblický príbeh ako nadčasovú paletu emócii, osobnostných i spoločenských konfliktov, ako výtvarnú symbiózu náboženskej symboliky s kostýmovými prvkami tridsiatych rokov 20. storočia. Výprava pozostáva z konštrukcie evokujúcej raz staroveký chrám, inokedy múzeum, prípadne šľachtický salón. Do tohto pôdorysu sa vysúvajú scénické moduly poskytujúce priestor pre intímne výjavy – Abigailinu spomienku na detstvo ako oázu života v pieskom spustošenej krajine či scénu Nabuccovho pokánia. Zničenie židovského chrámu sa zhmotnilo vo vytrhnutí obrazu Mojžiša z rámu, naopak, znovuzískanie slobody pre židovský národ sprevádza obnovenie podobizne. Inscenáciu dynamizujú tanečníci v maskách supov: ako strážcovia Nabuccových získaných privilégií stelesňujú deštrukciu a úpadok, ich odchod z javiska je dovŕšením očisty, kajúcnosti a znovuzrodenia.
Hlbokým ponorom do partitúry stiera Pilař typologickú jednoznačnosť a prehlbuje charaktery postáv. Abigail nie je len krutou despotkou – bývala aj milujúcou sestrou Feneny a dodnes na to nezabudla. Tyran Nabucco sa stáva obeťou intríg, aj ako otec pri výchove dcér zlyhal. Ľudskosť a predobraz rodinného ideálu stelesňujú dve dokompované detské postavy, malá Fenena a Abigail.
V titulnej postave sa predstavil španielsko-americký barytonista Daniel Luis de Vicente. Tónovo vyrovnaným a zvukovo sviežim vokálnym prejavom, ktorého dramatický charakter zjemňovali lyricky kreované melodické línie, vymodeloval pestré emočné polohy Nabucca. Maida Hundeling v postave krutej Abigail zúročila svoje spevácke a herecké kvality. Jej kovový dramatický soprán znel vo výškach impozantne, no nedostatkom bola farebná nekompaktnosť registrov a nedostatočná pohyblivosť a plastickosť nižšej polohy. Javiskovo charizmatický Peter Mikuláš si vďaka pevnej technike poradil s basovým partom Zachariáša, skomponovaným v nekomfortnej vyššej tessitúre. Jeho vokálny prejav charakterizoval zmysel pre legatovú frázu s jemne a mäkko nasadenými tónmi, aj keď čiastočne utrpel nedostatočnou zvučnosťou vysokých tónov v dramatických dimenziách partu. Princeznú Fenenu stelesnila technicky spoľahlivá Monika Fabianová. Mezzosopránom medeného timbru umocnila portrét milujúcej, obetavej, ale aj odvážnej ženy odhodlanej prijať židovskú vieru. Spevácky šťavnato znel Tomáš Juhás ako Ismael, jeho žiarivý tenor mal vo vysokej polohe potrebnú dramatickosť, tónovú zaoblenosť a intonačnú stabilitu.
Autor hudobného naštudovania, taliansky dirigent Pietro Rizzo, sa vo svojej koncepcii zameral na zvukovú celistvosť, artikulačnú iskrivosť a tempovú pestrosť. Vďaka precíznemu prístupu k vrstevnatej hierarchii orchestrálnej partitúry znel orchester farebne príťažlivo. Dirigent zároveň citlivo narábal s intenzitou zvuku orchestra, sólistov a zboru. Posledné menované teleso pod vedením zbormajsterky Zuzany Kadlčíkovej sa vďaka farebnej kráse a vzorovej vyrovnanosti jednotlivých hlasov stalo jedným z ústredných protagonistov naštudovania.
Nový bratislavský Nabucco predostiera precíznu syntézu jednotlivých tvorivých zložiek. Dynamizmom scény, bohato koncipovanými symbolmi, aj priestorovou a časovou neurčitosťou akcentuje bohaté ukotvenie emočného sveta protagonistov, ktorí oscilujú medzi ľudskosťou a despotickou ambíciou.
Recenziu si môžete vypočuť v rozhlasovom spracovaní, ktoré bolo odvysielané v premiére 4. 10. 2023 na Rádiu Devín:
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/339918/divadelna-recenzia-nabucco-v-opere-snd