TANEC AKO PRIESTOR NA ÚVAHU
Tanečná inscenácia ČAKANIE...Na?...Keď?! vychádzajúca z absurdnej drámy Samuela Becketta, vo mne vyvolala viacero pocitov. Nechápavosť sa miešala so zvedavosťou, a preto som niekedy nevedela odtrhnúť zrak od pódia. Bola som zvedavá, do akej miery absurdity sa dá ešte zájsť. Často vám to mohlo zamotať myseľ a viackrát ste sa museli sústrediť na viacero vecí. Javisko vás však vedelo aj prekvapiť. Sem-tam vládol chaos, a to niekedy až do momentu, keď som sa nevedela sústrediť. Vládla tam však tajomná atmosféra, ktorú bolo cítiť v celej sále. Nikdy ste nevedeli, čo príde, čo sa povie, alebo čo urobia. Nevedeli ste predvídať ich ďalšie kroky. A myslím, že to je jedna z vecí, ktoré ma na tom zaujali najviac - nepredvídateľnosť. Atmosféra nepoznaného a nepredvídateľného, zvedavosť, čo nám môžu ešte ukázať. Celé predstavenie sprevádzal svojou improvizovanou hudbou Marcel Bárta, ktorý bol jednou z hlavných postáv tohto diela. Jeho hudba sa dôsledne prepojila s hlavnou témou. A hudba sama osebe vo vás vedela vyvolať rôzne pocity. Kostýmy popri hudbe vôbec nezaostávali a vedome dolaďovali celú atmosféru. Taktiež sa mi páčil výber rekvizít a ich úloha v diele. Aj tak, podľa môjho názoru, išlo viac o fyzické divadlo. Bolo často využité hovorené slovo a herectvo. Predviedli však aj pekné tanečné kreácie, ktoré nám boli bližšie. Zachytila som veľa pekných momentov, ktoré mi zostali v pamäti. V niektorých scénach boli vyobrazené absurdity tohto sveta, na ktoré sa naša myseľ v poslednej dobe často upína. Mne osobne v danej chvíli napadlo, že sa často nechávame oklamať rôznymi klamlivými reklamami, správami v televízii či sexuálnymi závislosťami. Ukázalo to aj pesimistickú stránku tohto sveta, ktorú si tvoríme sami, a pritom ju vôbec nemusíme zažívať. Možno keby sme sa na to pozreli z iného uhla, už by sme nemuseli čakať.
A preto predstavenie ČAKANIE...Na?...Keď?! nám dalo priestor a možnosť na zamyslenie a každý si z toho mohol vziať to svoje.