Neviditeľní a Neviditeľné
Bábkové divadlo väčšine ľudí evokuje infantilné predstavenia určené pre deti, kde funkciu bábok spĺňajú najčastejšie provizórne maňušky. Bratislavské bábkové divadlo so svojou dlhoročnou tvorbou však nie je v svete bábok žiadnym amatérom či improvizátorom. Na svojich doskách ponúka divákom a diváčkam, nielen z mladších vekových kategórií, diela so skutočnou umeleckou hodnotou. Takýmto dielom, ktoré zaručene „pošteklí fantáziu“ každého dieťaťa, je aj inscenácia Neviditeľní, ktorá vznikla v roku 2019.
Táto dobrodružná autorská rozprávka pochádza z pera inovátorských tvorkýň divadelného zoskupenia ODIVO – Márie Danadovej a Moniky Kováčovej. Hlavnými postavami je skupina bádateľov v podaní Miriam Kalinkovej, Anny Čonkovej, Adely Mojžišovej, Lukáša Tandaru a Petra Butkovského. Bádatelia cestujú cez viaceré prírodné prostredia a skúmajú fantastické bytosti za hranicami ľudského zraku. Inscenácia sa skladá z piatich výstupov, každý je venovaný jednému tvorovi. Sú oddelené hudobnými predelmi a chytľavými piesňami.
Podobne ako bájne stvorenia, aj bábky sa spočiatku zdajú „neviditeľné“. Vznikajú až počas výstupov, kedy ich herci a herečky svojpomocne vyrábajú priamo na javisku. Takto sa mení pena na ruke na lochnesskú príšeru, kamene a konáriky na islandských elfov, či chumáč bielej vaty na yetiho. Avšak posledné dva výstupy sú trochu odlišné. V štvrtom herci využívajú tieňové divadlo a vytvárajú letiaceho draka pomocou svetelného lúča. Posledný výstup je zase venovaný permoníkom, v dopredu pripravenom bludisku, kde sa drobné bábky s červenými čiapočkami naháňajú za žltým bodovým svetlom – zlatom. Podobne aj scéna na javisku nie je jednoznačná. Je rozdelená na viacero častí s mnohými rekvizitami určenými k jednotlivým výstupom.
Autorom hudby a piesní je Juraj Haško, líder kapely Sto múch, ktorý má na svojom konte spoluprácu s viacerými divadlami. Pre inscenáciu Neviditeľní sú charakteristické najmä piesne predstavujúce fantastické bytosti na začiatku každého výstupu. Samotné výstupy sú sprevádzané rôznymi zvukmi, ktoré asociujú správanie alebo činnosť stvorení, pričom sa postupne vyvíjajú. Obyčajné zvuky ako výkriky, povzdychy či údery na kamene sa na divadelných doskách menia na zaujímavé melódie.
Inscenácia Neviditeľní búra mýtus o infantilnosti bábkového divadla. Je síce určená pre deti, ale v mnohých ohľadoch nie je „detsky“ jednoduchá. Narába s detskou fantáziou skrze výrobu bábok, ale aj cez mnohé slovné hračky. Vďaka nevšednej téme skúmania bytostí, ktorých existencia nikdy nebola potvrdená, dokonca podporuje rozvoj kritického myslenia. Pre oči detského publika sa takýmto spôsobom „Neviditeľní“ vďaka skupine bádateľov na chvíľu zviditeľnia.