Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais ako herecký koncert
Inscenácia Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais vychádza z klasických poviedok Guya de Maupassanta. Režisér Michal Vajdička spolu s dramaturgom Danielom Majlingom sa rozhodli rozšíriť predlohu a pridali do nej nové osudy ďalších postáv a prehĺbili ich vzájomné vzťahy. Dej sa odohráva vo vlaku počas prusko-francúzskej vojny. Stretávajú sa v ňom rôzne skupiny cestujúcich. Kľúčovým prvkom predstavenia sú stretnutia a následné konflikty.
Najsilnejším pilierom inscenácie sú bezpochyby herecké výkony. Každý člen obsadenia pracuje s citom a nenútene, má hlboké pochopenie pre charakter svojej postavy. Spoločne vytvárajú presvedčivú skupinu ľudí, ktorých spoločná cesta vlakom postupne odhaľuje ich charaktery a mení ich vzťahy. Jozef Vajda stvárňuje pána Rolanda, muža na cestách. Má radosť z cestovania. Jeho výkon je pokojný, praktický a bez zbytočného afektu. To dokonale podčiarkuje jeho postavu jednoduchého, ale priameho človeka. Zdena Studenková ako Louise hrá manželku a tak dotvára obraz dvojice. Je starostlivá, zdržanlivá a do kolektívu zapadá nenápadne. Milan Ondrík a Ľuboš Kostelný prinášajú silný a zaujímavý kontrast. Ondrík je sebavedomý a má mierny odstup. Kostelný ktorý hrá Pierra sa nebojí otvorene pomenovať veci. Jeho úprimná, niekedy až ostrá povaha pôsobí dôveryhodne. Tomáša Maštalíra v role grófa vidíme v nečakaných polohách. Stvárňuje slušného, opatrného a mierne nesmelého šľachtica. Tento typ postavy mu veľmi pristane. Diana Mórová ako grófka ukazuje na javisku únavu zo života. Jej prejav je jednoduchý ale mimoriadne presvedčivý. Svoju vnútornú nespokojnosť ukazuje nenápadnými, no trefnými gestami. Rebeka Poláková ako Elisabeth vnáša na javisko potrebnú energiu a ľahkosť. Je veselá, otvorená a úprimná. Jej prejav pôsobí decentne ale má veľkú váhu. Alexander Bárta ako Cornudet zvolil tichší a odmeranejší prejav, ktorý k jeho postave presne sedí. Dokonca aj v jednoduchých situáciách je veľmi zreteľný a presný. Gregor Hološka hrá pruského dôstojníka. Jeho príchod okamžite mení správanie ostatných. Hološka buduje autoritu svojej postavy bez zbytočného preháňania.
Tvorcovia sa zámerne rozhodli zachovať pôvodné obdobie, čím predstaveniu dodali historickú atmosféru a sústredili sa na nadčasové témy. Nejde o silenú modernizáciu, ale skôr o snahu nechať vyniknúť samotné charaktery a situácie. Výsledkom je veľmi čisté, prehľadné a remeselne poctivé predstavenie. Divácku pozornosť si udržiava od začiatku až do konca, najmä vďaka silným hereckým výkonom a výborne napísaným postavám.