Vagón osudov v Činohre SND
Inscenácia Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais je viac ako len zaujímavá. Tvorí ju prepojenie viacerých poviedok francúzskeho autora Guy de Maupassanta, ktorý využíva v texte humor a jemu vlastnú iróniu, nevšedné zápletky a zvraty, ktoré sú skvelo spracované. Premiéra inscenácie sa konala 7. júna 2025 a reprízy vypredávajú Veľkú sálu Činohry SND. Michal Vajdička (réžia), Daniel Majling (dramaturgia) a Michal Novinski (hudba) tvoria skvelý tím, ktorý spolupracoval na nejednej inscenácii (Deti, Celé zle, Apartmán v hoteli Bristol, Pred západom slnka...) a dôkazom je aj táto inscenácia.
Príbeh sa odohráva vo vozni vlaku. Všetci prítomní pasažieri sa chcú dostať do cieľovej stanice – z dôvodu návštevy rodiny, rýchlej pomoci iným ľuďom, prístupu k veľkému množstvu peňazí či úteku z krajiny. Príbeh sa odohráva počas Francúzsko-pruskej vojny. Vo vlaku sa vyskytujú rôzne postavy – aristokratická rodina, manželia, lekár, prostitútka, dieťa, pruskí vojaci a ďalšie iné postavy. Je teda vidno rôznych ľudí, ktorých minulosť a správanie sa postupne odhaľuje.
Dej je veľmi prepracovaný, text aj inscenácia sú plné emócií a zvratov. Venujú sa citlivým témam, ktorých paralela sa zrkadlí v dnešnej dobe. Výpoveď je zameraná na medziľudské vzťahy a motivácie. Túžba, chamtivosť, nevedomosť, krivda, nespravodlivosť či nevinnosť v predstavení silno dominujú a človek sa nemusí vracať z divadla s takým pocitom, s akým prichádzal – čo by malo byť zámerom každého predstavenia. Spracovanie je naozaj originálne a špeciálne v tom, že tvorcovia dokázali zachytiť jemnosť a krutosť takým prirodzeným spôsobom, že pocit z pozretého predstavenia môže pretrvávať ešte veľmi dlho.
Kostýmy Kataríny Hollej sú dobovo presné a v súlade so scénou Pavla Andraška, vychádzajúcou z realisticky uchopenej koncepcie celej inscenácie. Otvorený vagón postavený na javisku môže v divákoch vyvolať pocit, akoby sa ocitli priamo v jeho vnútri – v centre celého diania. Zároveň vytvára rovinu divadla na divadle. Jeho „dobovosť“ premyslene narúša projekcia ubiehajúcej krajiny za oknami vlaku, ktorá však paradoxne ešte viac umocňuje celkové realistické vyznenie diela.
V inscenácii vyniká retrospektíva, ktorou tvoriaci inscenačný tím vytvoril veľmi pôsobivý efekt. Práve vďaka retrospektíve je možné vnímať, čo všetko sa môže udiať naraz v rozdielnych kupé v priebehu niekoľkých minút. Jedna z mizanscén sa ako slučka opakuje štyrikrát, zakaždým doplnená o ďalšie texty a emócie v sprievode dramatickej hudby Michala Novinského. Hlavná postava Cornudet v každej z retrospektív sleduje všetky rozhovory. Práve ona upriamuje pozornosť na konkrétny príbeh. Hoci sa môže zdať ako menej výrazná postava, práve ona príbeh začína, sprevádza ho aj končí.
Obsadenie inscenácie je naozaj „hviezdne“ a herecké výkony sú v inscenácii zvládnuté bravúrne. Herci hrajú charaktery postáv, s ktorými sme sa s nimi v minulosti už na javisku zväčša stretli, no práve to bolo cieľom ich obsadenia.
Režijno-dramaturgická koncepcia pracuje okrem iného s typickým prvkom humoru postavenom na princípe opakovania – pohybov, či replík. Vtipy pána Rolanda (Jozef Vajda) sú niekedy vydarené, niekedy na jazyku zanechávajú miernu horkosť, avšak adekvátnu k jeho postave a istým spôsobom ich hrubosť odľahčuje okolité dramatické dianie. Jednotlivé situácie zobrazujúce krutosť správania postáv (napr. násilné správanie k žene, z ktorého bolo cítiť, že obsahuje až prvky naturalizmu) sú rovnomerne vyvážené – približne polovicu je vidieť priamo na javisku a druhú za scénou, kde sú ponechané fantázii publika.
Príbeh je výnimočný aj tým, s akými postavami a ich motiváciami sa autor a inscenačný tím pohráva. Elegantným spôsobom vykresľuje najhoršie ľudské vlastnosti a vyvoláva otázky, čo je akceptovateľné a čo nie, nakoľko ľudia dokážu byť k ostatným i sebe samým úprimní a zniesť úprimnosť, kedy a prečo sa stráca rešpekt a zdvorilosť, snaha a schopnosť odpustiť, ochota zbaviť sa predsudkov a tolerovať odlišnosť. A práve to sú otázky, ktoré inscenácia o minulosti kladie nám a našej súčasnosti, a preto sa ju rozhodne oplatí vidieť.