Inscenácia Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais – ďaleká cesta do ľudského vnútra
Inscenácia Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais bola na javisko Slovenského Národného Divadla po prvý krát uvedená začiatkom leta 2025. Vyniká špičkovým hereckým obsadením: Diana Mórová, Tomáš Maštalír, Ľuboš Kostelný, Gregor Hološka, Alexander Bárta, Rebeka Poláková, Milan Ondrík, Jozef Vajda a iní.
V dramaturgii Daniela Majlinga a réžii Michala Vajdičku sa pred očami divákov odvíjajú fascinujúce príbehy ľudí, ktorí majú mnoho odlišného – ako napríklad postavenie, povolanie či morálku. To, čo ich spája, je snaha dostať sa vlakom do cieľovej stanice Calais a tiež hnev z prebiehajúcej okupácie v ich krajine. Inscenácia je zasadená do doby francúzsko-pruskej vojny a Francúzi sú nútení zmieriť sa s ustavičnou prítomnosťou cudzích vojakov.
Scenár je postavený na základe poviedok, ktoré napísal francúzsky románopisec a poviedkar Guy de Maupassant, ktorého dodnes pokladáme za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov krátkych prozaických žánrov. Svoje diela písal v rozpätí jedného tvorivého desaťročia, a to od roku 1880 do roku 1890. V nich zachytáva realitu ľudského života so snahou neskresľovať a zobrazovať skutočnosť nemiešanú s túžbou. Venuje sa zásadným životným otázkam, morálke, láske, bohatstvu a životu ako takému.
Charaktery v inscenácii berú nezanedbateľnú dávku inšpirácie z Maupassantových poviedok a obľúbených motívov. Ich jednotlivé príbehy vytvárajú spolu koláž zachytávajúcu vtedajší, ale aj náš prítomný svet, v ktorom ani jeden človek nie je celkom bez viny. Inscenáciou sa nesú námety pokrytectva a búrajúcich sa morálnych hodnôt.
V inscenácii postupne sledujeme ako sa príbehy jednotlivcov rozvíjajú do konfliktov plných vzájomnej nedôvery, zatrpknutosti či ideologických nezhôd. Každý si nesie na pleciach vlastný kríž a my vďaka šikovným dialógom postupne zisťujeme, aké tajomstvá skrývajú a čo ich do vlaku privádza.
Vo vlaku sa okrem mešťanov, aristokratov a pruských vojakov vezie aj prostitútka. Keď vlak v polovici deja náhla zastane a ciele všetkých, ktorí smerujú do konečného Calais sú ohrozené, vypláva na povrch všetko, čo sa v postavách skutočne skrýva. Je zaujímavé sledovať, ako si zo skupiny obyčajných a vážených ľudí napokon ponechá najsilnejšiu morálku práve opovrhovaná prostitútka (Rebeka Poláková).
Ďalšou významnou osobnosťou v príbehu je malé dievčatko Constance, dcéra jedného z cestujúcich Jeana Rolanda (Milan Ondrík). Jej detská nevinnosť sa vo vlaku stretáva s neľudským a sebeckým chovaním dospelých postáv, ako aj s ustavičným zanedbávaním zo strany jej otca. So stúpajúcim napätím je malá Constance čoraz viac odstrkovaná na kraj, zatiaľ čo sa všetci utápajú vo svojich problémoch a trpia na následky svojich, často nečestných činov.Inscenácia sa končí šokujúcim záverom, v ktorom sa vlak pohne a ostatný s hrôzou zisťujú, že dievčatko medzi nimi nie je. Dostávame tak otvorený koniec, ktorý nám nejednoznačne naznačí, že dieťa sa mohlo stať obeťou pruského dôstojníka (Gregor Hološka), o ktorého čestnosti sa postavy doteraz len hádali.
„Mama! Nemysli hneď na najhoršie! Sprievodca vravel, že bežala! Možno len od nás ušla!“ Týmito slovami ukončuje inscenáciu doktor Pierre Roland (Ľuboš Kostelný), keď utešuje svoju matku, že jej vnučka je možno predsa len v bezpečí.
Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais nám tak predkladá otázku, ktorá nás núti nazrieť do vlastného svedomia: čo posúvame mladším generáciám, ak je najlepším vysvetlením pre ich absenciu to, že od nás „utiekli“?
Aj keď sa dej predstavenia odohráva v minulosti, myšlienky ktoré nám ponúka ostávajú relevantné aj dnes. Šikovne vykresľuje ľudí a ich náturu, ktorá sa bije s čistotou detí a ako vďaka tomuto cyklu ostávame už po stovky rokov rovnakí tým, ako vo výsledku uprednostňujeme vlastné záujmy a neváhame sa skláňať ku krutosti vo vypätých situáciách. Učí nás, že naše predsudky sú často nepodložené a neoprávnené, a že postavenie či bohatstvo neurčujú morálneho človeka.
Inscenácia je krásne spracovaná vo všetkých ohľadoch, od scény, cez dobové kostýmy až po fantastické herecké výkony, réžiu a dramaturgiu. No platí pre ňu to, čo pre mnohé umelecké diela kritizujúce ľudskú spoločnosť – ich krása končí tam, kde začína realita toho, čo zobrazujú.