KOLEKTÍV AUTOROV: GENERÁCIA Z: KRÁSA NEVÍDANÁ (DPOH, 2022)

nimočný autorský projekt Divadla Pavla Országha Hviezdoslava Generácia Z, realizovaný ako Projekt tolerancie, je zameraný na citlivé a pálčivé témy problémov súčasných mladých ľudí, patriacich práve do generácie, ktorú nesie projekt v názve – „generácie Z, narodenej od roku 1995 až po prvé roky po roku 2010, ktorá ako prvá spoločenská generácia nezažila život pred príchodom internetu. Všetky tri inscenácie projektu – Sused, ktorého nechcem; Krása nevídaná a Fantomas, chcú ale zároveň osloviť aj ďalšie vekové kategórie publika – jednak  pre lepšie pochopenie toho, čím si mladí ľudia dneška prechádzajú, a jednak pre spoločnú komunikáciu o problémoch sebaspoznávania, uvedomovania si vlastnej hodnoty a bojovania voči predsudkom rodiny, známych, kolegov či ďalšieho okolia, s ktorými sa stretávame počas celého života. 

Pozornosť v poradí druhej inscenácie Krása nevídaná sa sústredí na svet mladých žien, ktoré sú už odmalička vtesnávané do vzorcov a stereotypov hovoriacich o tom, aké by mali byť, ako by sa mali správať a vyzerať, čo by pri tom mali cítiť a čím by sa raz mali stať. Nevinné a početne sa striedajúce biele pančušky na ich nohách, do ktorých sú od raného detstva vtesnávané, sa časom menia na hustú pavučinu, zabraňujúcu voľne sa hýbať a slobodne dýchať. 

Autorské texty účinkujúcich herečiek, ktoré sú ich dramatickou prvotinou, vychádzajú z osobných skúseností a v debutovej réžii herečky Zuzany Fialovej nám mrazivo autentickým a intímnym, no zároveň však so sebairóniou a sarkazmom nadľahčeným a hravým spôsobom, predstavujú náročný boj žien za obhájenie svojho práva na slobodu, uvedomenie si vlastnej hodnoty a pocítenie a vyjadrenie lásky k sebe samej, ktorý sa začína už v detskej kolíske – kolíske, ktorá sa neskôr zmení na „kóju“ – celu, do ktorej sú na doživotie odsúdené nastavenými spoločenskými vzorcami, stereotypmi a pod ich vplyvom vytvorenými očakávaniami. Prehliadku týchto kójí preto absolvujú diváci a diváčky pred začiatkom predstavenia v CO kryte pod divadlom, kde sa predstavenie odohráva, ako prehliadku krutej a dehonestujúcej výstavy zobrazujúcej typy žien očami súčasnej spoločnosti.

Výtvarne koncipovaná scénografia pracuje s motívom inštalácie aj počas predstavenia – scénu obklopujú pavučiny z bielych pančúch a horizont tvorí množstvo pípajúcich mikrovlniek, symbolizujúcich nekonečný rad úloh, o ktoré sa musí každá žena každý deň postarať ako samozrejmosť, a pritom ešte aj dobre vyzerať, pretože sa to jednoducho patrí... Nikto sa nezaujíma, či je možné, aby toľko povinností za jeden deň vôbec zvládla a ako sa pritom sama cíti, či jej zostane aspoň nejaký ten čas na seba, či je šťastná a či sa má pri tom, čo robí, rada… Inštalácie dopĺňajú kontrastne nežné videoprojekcie zobrazujúce herečky ležiace v posteliach – na miestach, kde môžu všetky ženy na svete konečne po celom dni slobodne snívať a byť samy sebou. V súčinnosti s výtvarnou stránkou inscenácie vyniká na javisku pohyb a dynamika energie ženského života, ktorý sa do žiadnej inštalácie uväzniť nedá, a skôr či neskôr sa z nej musí každá jedna slečna, dáma, dievča, žena vyslobodiť. Aby sa jej to ale podarilo, musí dospieť do bodu, kedy sa začne mať rada, bez ohľadu na názor kohokoľvek iného – tento moment časti prichádza až vtedy, keď nás všetci, na ktorých sme sa spoliehali a u ktorých sme hľadali lásku, bolestivo sklamú či opustia. Novodobá otázka života a smrti – „Byť, a či nebyť?“ by preto pre každú ženu (a určite i pre muža, ako aj každého živého jednotlivca) mala znieť – „Som sám sebe najmilšou osobou?“ Ako by ste odpovedali na otázku Vy? Správna odpoveď je pritom veľmi jednoduchá – znie rovnako ako otázka, len na jej konci nie je otáznik – „Som sám sebe najmilšou osobou!“ Vysloviť ju pravdivo však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, no len keď to dokážeme, uvidíme v nás tú pravú „krásu nevídanú“ a len potom ju budú môcť uvidieť aj ostatní...

BT9A7198
kn1
kn2
kn3
kn4
kn5
kn6
kn7
kn8
kn9

Premiéra: 22. 1. 2022

Réžia: Zuzana Fialová
Scéna, kostýmy, light design, inštalácie: Vivien Kvasnicová, Paula Gogola, Ema Šútovcová
Dramaturgia: Valeria Schulczová, Darina Abrahámová
Hudba: Samuel D. Abrahám
Videoprojekcie: Ivan Finta

Hrajú: Mária Schumerová, Annamária Janeková, Romana Ondrejkovičová, Vivien Kvasnicová, Paula Gogola, Ema Šútovcová
Odborná konzultácia: Katarína Štefaničiaková

Projekt vzniká v spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení.

Hlavný
organizátor

Hlavný partner
Z verejných zdrojov podporil

Partner
projektu

Partner
projektu

© SC AICT