Cyrano z predmestia
„Legenda sa vracia“
Cyrano z predmestia je pôvodný slovenský muzikál z roku 1977 na libreto Alty Vašovej. Hudbu skomponovali Marián Varga a Pavol Hammel, texty piesní napísali Kamil Peteraj a Ján Štrasser. Legenda sa vracia a na legendy netreba zabúdať. Patrik Vyskočil zrežíroval veľkolepý muzikál, ktorý situoval do 70-tych rokov 20. storočia. Na Novej scéne možno vidieť príbeh Cyranovej lásky v podaní Jána Slezáka v alternácii Lukáša Pištu. Speváčku Roxane v podaní Mirky Gális Partlovej v alternácii s Romanou Dang Van a milenecký trojuholník dopĺňa Ján, ktorého stvárňujú Dárius Koči a Vladislav Plevčík.
Dej muzikálu je verziou klasického Rostandovho Cyrana z Bergeracu. Rukopis Patrika Vyskočila je citeľný od začiatku do konca. Scéna bola postavená na minimalizme rozdelená na 3 stupne. Prvý tvorili jednoduché kovové nádoby, ktoré sa využívali po celý čas. Druhý stupeň, bol vyvýšený stage. Posledný stupeň tvorila kapela, ktorá bola šikovne schovaná na vyvýšenom kraji javiska. Pesničky boli veľmi nadčasové, krásne zapadli do deja. Kostýmy boli prispôsobené, každodennému noseniu. Nehrali sa na nič špeciálne, páčilo sa mi, že z toho išla taká obyčaj.
Príbeh začína v krčme, kde začala ich spevácka kariéra Kadetov.
Dej bol zameraný na Cyrana ale po pri ňom sme videli aj silný príbeh jeho lásky Roxany a Jána. Roxana ako nádejná speváčka sa vydala za cestou kariéry. Ján pre ňu vytvoril dokonalú ilúziu tým, že tvrdil, že pre ňu skladá pesničky, do ktorých sa ona zamilovala. Pravda však bola inde. Ján mal len peknú tvár ale talent a cit skladateľa mu chýbal. Roxana žila svoj sen, v ktorom sme mohli vidieť ako ju zmenil. Cyrano v nádeji, že mu stačí písať pre Roxanu piesne, poslušne písal pre Jána. Navonok pôsobil ako bitkár so znetvorenou tvárou, no nesúďme knihu podľa obalu. Srdce a dušu mal na správnom mieste. Pri Roxane. Až do poslednej chvíle ju miloval, ale nahlas jej to povedal až keď umieral. Keby mal trochu viac sebavedomia a veril v silu jeho slov a piesní, mohlo to dopadnúť inak.
Roxana sa sústredila na seba, bola zaslepená rečami svojho agenta až si nevšimla ako sa pri nej zničili jej priatelia. Jej myslenie, správanie, štýl sa na konci výrazne zmenil. Ján sa na koniec priznal k svojim činom, no bolo už neskoro a podľahol omamným látkam.
Celý dej dopĺňali nádherné piesne, ktoré herci spievali božsky. Tanec výrazne dotváral príbeh. Scéna ostávala stála a nemenila sa, čo mohlo divákovi spôsobiť trošku problematiku v orientácií deja. Priebeh deju bol veľmi plynulý a neschovával sa za veľké metafory alebo obrazy.
Koniec-koncov, bola to inscenácia pri ktorej ste sa prišli uvoľniť, zabaviť, poprípade si aj zaspievať. No nesie v sebe aj silné myšlienky nad, ktorými sa oplatí pozastaviť a zamyslieť sa. Či poukazuje nad podstatou kamarátstva na ktoré sa časom zabúda, či na lásku, ktorú ak ju cítite, je najlepšie sa s ňou vysloviť.
Muzikál si určite choďte pozrieť do Bratislavy na Novú scénu, kde zažijete silný umelecký zážitok. Neoľutujete!