Show chorých
Keď tma javisko pohlcuje,
malé svetlo osvetľuje
nápis, čo sa povaľuje,
pre divákov na pľaci.
Písmenká to maľované
rukou umelca.
Mohutné sú ani hora.
Väčšie než hriva žrebca.
Ľahké sťa husacie pierko,
tým uzavriem scénografické okienko.
Keď to divák nečakal,
v nápise sa začítal,
Radošinských hercov zbor,
Jánošíka ukázal.
Zakričí tak do uší,
až vás pichne pri duši,
keď na javisko vbehne SĽUK.
Ten slovenský ľudový
folklór, ktorý nenudí.
Len ten kasu naplní,
kto diváka za oponu vtiahne.
Veď predsa,
prítomnosť sa z minulosti liahne.
Majster Štepka prepojil
slová, ktoré utvoril,
národ v svojej podstate.
Realitu, vtipy, vážnosť,
socializmus, gagy, mravnosť.
Zahral sa na hrdinu,
čo ochráni dedinu.
Dereš jeho rajón bol,
keď bili ho, nepípol.
Áno, Jurko, to bol on.
Otec tvoj, Jonáš,
s ním hlavnú rolu v divadle hráš.
No každý z vás
z iného cesta vykysol.
Jano, Jano, Jánošík,
bojíš sa ty ako nik.
Študoval si ako mních,
lež v biblickej češtine.
Otcovi sa hlava rmúti,
jak sa ti ten jazyk krúti.
V hrobe čiernom hlbokom
roní slzy nad synom.
Našťastie sa po chvíli
rodí Jano opilý.
Slovákom sa v pive stávaš zas.
Smejem sa, no neviem prečo.
Prestať sa mi nedarí,
keď Kubovčík na scéne sa objaví,
monológom zažiari,
divákov do kŕčov smiechu dostane
a z javiska sa vyparí.
Sloboda názoru
v predstaveniach nepredstavuje pokoru.
Sloboda scenáru
od divákov má podporu.
Sloboda slova,
na ňu určená je RND budova.
Blázinec tvorí scenériu javiska,
keď zdravotník show chorých odpíska.
Predstava v predstave?
Priam Kabinet doktora Kaligáriho!
Divák mlčí, len pozoruje.
Čo sa stalo? Čo sa nestalo?
Pravdu sa však nedozvie,
tak len počúva.
Schopnosť rozpoznať realitu,
tá už dve hodiny nie je potrebná.
Ba ani vítaná! Škodí hravosti človeka.
Tupí um sedliacky,
jak pokrokový vzor sovietsky.
Hrdinovia hrajú ďalej.
Blázni hrajú sa na hrdinov.
Opäť raz a naposledy
folklór spieva
naprieč dedinou.
Jurko osud odmietol.
Zbojníctvo preň nebolo.
Kto tak scenár poplietol,
zistilo sa neskoro.
Jánošík po tristo rokoch
stáva sa už legendou.
Keď blázni a hrdinovia
miznú spolu za oponou.
Divákom nezostalo potom nič,
iba hru búrlivým potleskom zavŕšiť.