Interpretačne strhujúca Salome v Brne
Richard Strauss, inšpirovaný rovnomennou divadelnou hrou Oscara Wildea, zhudobnil vo svojej Salome priamo prózu, aj keď pre vyniknutie operno-dramatického potenciálu hry pristúpil k čiastočnej redukcii Wildeovho textu. V kontexte európskych operných dejín revolučný titul nadväzuje na kompozičný rukopis Richarda Wagnera (prevažujúca práca s leitmotívmi) a zároveň implikuje avantgardné tendencie, ktoré o pár rokov neskôr zúročil napríklad Alban Berg vo svojej opere Wozzeck.
Abnormálnosť, morálna dekadencia, perverznosť – to sú kľúčové atribúty prítomné v charakteroch jednotlivých postáv. Divadelná koncepcia režiséra Davida Radoka a scénografa Dragana Stojčevského sa upriamuje na konanie postáv podmienené ich nemravnými životmi. Efektívne využitie prednej časti javiska umožnilo nielen hlbšie vnímanie naturálne koncipovaných morbídnych situácii, v ktorých sa protagonisti ocitajú, ale akusticky dopomohlo spevákom vysporiadať sa s hutným orchestrálnym aparátom. Salome, ktorá v úvode inscenácie odmieta byť účastná kráľovskej večere po boku zvrhlého otčima Herodesa, je prvotným symbolom zvrátených rodinných vzťahov. Matka Herodias sa nenechá vyrušovať pri konzumácii viacchodovej večere ani počas mizanscénicky ohavne koncipovaného „dialógu“ jej dcéry s odrezanou hlavou proroka Jochanaana. Jeden z kľúčových momentov opery, ktorým je tanec Salome so siedmimi závojmi (kreatívna choreografia Andrey Miltnerovej), sa zaobišiel bez pohoršujúcich momentov. O to viac vynikol jemný erotizmus dráždiaci mužské osadenstvo, vrátane Herodesa.
V titulnej úlohe sa predstavila slovenská sopranistka Linda Ballová. I keď sa protagonistka v predpremiérovom „kukátku“, ktoré brnianske divadlo pripravue pri príležitosti každej novej inscenácie, vyjadrila, že nesympatizuje s krutou a nemravnou Salome, jej prevedenie bolo umeleckým triumfom. Hereckou interpretáciou odkryla najtemnejšie nuansy posadnutej, chvíľami až nepríčetnej Salome, aj vokálne sa úspešne vyrovnala s priam wagnerovským inštrumentálnym aparátom. Do služieb náročného partu vložila rozsiahly dynamický diapazón i poetické piána, znelosť tónov v extrémne nízkej polohe atakujúcej hranice sopránového odboru plynule prepájala s presvedčivým, intonačne stabilným vysokým registrom. Predstaviteľ proroka Jochannana, nemecký barytonista Birger Radde, upútal nielen sviežim, zvučným, pekne sfarbeným hlasom, ale aj zmyslom pre legato a široké melodické línie partu sprevádzaného chvíľami až chorálovou hudbu. Skúsená svetobežníčka Eva Urbanová s mimoriadne koncentrovaným vokálnym i hereckým nasadením stvárnila Herodiadu ako matku odmeranú, citovo nevľúdnu a krutú. Štvoricu hlavných postáv uzatvára perverzný kráľ Herodes, v tejto inscenácii stelesnený českým tenoristom Jaroslavom Březinom. Hoci v jeho vysokej polohe absentovali zvukovo zaoblené tóny a v hlbokej sa v konfrontácii s hutným straussovským orchestrom občas strácala zrozumiteľnosť textu, najmä v hereckej zložke bol presvedčivým tetrarchom.
Autor hudobného naštudovania, šéfdirigent brnianskej opery Marko Ivanović, porozumel neoddeliteľnej symbióze textovej a hudobnej zložky Straussovej partitúry, ktorej hudba citlivo reaguje na textové nuansy a chvíľami doslova maľuje atmosféru na javisku. Orchester pod jeho taktovkou odkrýval tempové, dynamické aj artikulačné nuansy, pričom intenzitou zvuku empaticky reagoval na hlasové dispozície spevákov.
Straussovej Salome sa v Brne dostalo kvalitného hudobného, hereckého aj vizuálneho predvedenia. Umelecký súbor ju v plnom nasadení zhmotnil do strhujúcej hudobnej drámy, kde charakterovo deštruktívne postavy vytvorili odpudzujúco dekadentnú societu.
Recenziu si môžete vypočuť v rozhlasovom spracovaní, ktoré bolo odvysielané v premiére 6. 9. 2023 na Rádiu Devín:
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/337077/divadelna-recenzia-salome-v-narodnom-divadle-brno