Lazarus alebo Odletieť, a či neodletieť?
Muzikál Lazarus je voľným pokračovaním sci-fi filmu režiséra Nicolasa Roega Muž, ktorý spadol na Zem z roku 1976. Hlavnú úlohu mimozemšťana, prichádzajúceho hľadať na Zem zdroj vody, o ktorú jeho domovská planéta prišla, v ňom stvárnil mladý herec a spevák David Bowie. Tridsaťdeväť rokov po premiére filmu vznikol a bol inscenovaný scenár k muzikálu Lazarus, koncipovaný ako tzv. „jukeboxový“ muzikál, kde príbeh tvoria a sprevádzajú známe piesne – v tomto prípade, samozrejme, od Davida Bowieho. Prostredníctvom zasadenia do príbehu však ponúkajú celkom nový pohľad na ich interpretáciu, pričom perspektívu ich „čítania“ mení aj pozadie osobného Bowieho príbehu. Ten sa týmto dielom lúčil nielen s kariérou, ale i so životom, nakoľko v tom čase už čelil rakovine pečene. Z diela je tak cítiť bilancovanie minulosti, úsilie o vyrovnanie sa s ľudskou pominuteľnosťou, aj hľadanie nádeje na život na „inom“ mieste mimo Zeme. Popri starších hitoch (Changes, Life On Mars) zaznejú aj piesne z albumu Blackstar, vydaného krátko pred smrťou speváka.
Príbeh sa vďaka námetu po celý čas odohráva na hranici sna a reality, blúznenia a skutočnosti. Hlavnú postavu deja predstavuje, tak ako vo filme, humanoidný mimozemšťan Thomas Jerome Newton, ktorý je však zároveň vnútorným alter-egom samotného Bowieho. Nie je schopný dostať sa späť na planétu, ktorú pred rokmi opustil, no nedokáže ani umrieť. Vo svojom newyorskom byte prežíva nekonečné dni bez zmyslu, pije gin, pozerá televíziu a hľadá po izbách keksíky. Čelí smútku za stratenou láskou Mary Lou, o ktorú prišiel už vo filme, preto sa v pokračovaní príbehu nevyskytuje. Namiesto toho privádzajú autori na scénu iné ženské postavy. Prvou z nich je Elly, vydatá opatrovateľka v strednom veku, ktorá tak ako Newton bojuje s pocitmi nenaplnenia a hľadá zmysel života. Nachádza ho práve v starostlivosti o svojho zamestnávateľa, do ktorého sa napokon zamiluje. Ten si ju ale vôbec nevšíma, pozornosť venuje vlastnej nezmyselnosti a hlasom v svojej hlave. Jeho sebaľútosť preruší až nečakaný príchod záhadného mladého dievčaťa – vstupuje ako svetlo do tmavého života Newtonovej mysle. Je nositeľkou čistej vody – zdroju života, ktorý mu chýba a ktorý symbolizuje malá fľaška s vodou zavesená na jej krku. Jej význam režisér posúva tým, že použil fľašku od Coca-Coly, symbolu Ameriky, kde Newton žije a kde sa príbeh odohráva.
Dievča v precítenom a spevácky výbornom podaní herečky Lenky Libjakovej, ktorá rolu stvárnila aj v divadle Komedie, si dlho nemôže spomenúť na svoju minulosť, akoby mala začať život odznova práve na tomto mieste a s Newtonom. Je akoby jeho anjelom strážnym, múzou, stratenou láskou Mary Lou i dcérou, ktoré zanechal na svojej domovskej planéte. Vďaka detskej naivite ho privádza k dojemnému vzkrieseniu nádeje na možný odchod „domov“ – prichádza s nápadom spoločne postaviť raketu, na ktorej by mohol odletieť. S precitaním Newtonovej mysle sa aj ona rozpomína na svoj príbeh – stala sa obeťou vraždy, nechali ju ležať pohodenú na ulici. Newtonovi náhly súcit pomáha meniť pohľad na seba ako dobrovoľnú obeť a dodáva mu vôľu žiť a konať. Robert Roth, dramatický herec s výrazným hlasovým prejavom a speváckymi skúsenosťami, ktorý často stvárňuje postavy vybičovaných emócií, meniace sa pod ťarchou osudu až na akýchsi „bláznov“, ponúkol postave Newtona plný rozsah svojich hereckých i vokálnych kvalít. Jeho príbeh stvárnil ako dilemu osudovej voľby medzi životom a smrťou – „bytím a nebytím“ hamletovských rozmerov.
Tak ako Hamlet, aj postavy Newtona, Dievčaťa či Elly musia čeliť dramatickému boju dobra so zlom, ktoré v inscenácii predstavujú ďalšie postavy. Najvýraznejšou metaforou zla je postava krásneho muža Valentína. Pod menom evokujúcim lásku skrýva nenávisť voči nej a túži ju zničiť zakaždým, keď sa v jeho okolí vyskytne, zároveň je symbolom pokušenia prebúdzajúceho tienisté stránky v duši človeka. Metaforu spletitých „útrob“ ľudskej mysle stavia Amsler na javisku dramaticky a zároveň s ľahkosťou, pracuje so znakmi, symbolmi a vytváraním ďalších interpretačných plánov. Oporou mu je aj nápadná scénografia Juraja Kucháreka, ktorý obklopil javisko potrubím domu, kde sa Newton uväznil. Počas deja z neho vyliezajú a do jeho života vstupujú jednotlivé postavy, ktoré zároveň tvoria tanečnú zložku inscenácie. Potrubie sa priebežne mení na rôzne lokácie, napríklad na metro či posedenie v bare.
Koncept uzatvoreného interiéru v scénografii narúša pravý roh scény, predstavujúci realisticky vykreslený les, teda chýbajúci exteriér, prírodu a vzdušnosť. V tomto priestore je umiestnená kapela v nástrojovom zložení bicie, basgitara, gitara, saxofón, trombón a klávesy. Živá hudba je nepochybne pridanou hodnotou diela, na ktorej autori trvali. Bowieho lyrické a zároveň niekedy až absurdné piesne sú hercami spievané v origináli, avšak sprevádzané titulkami s prekladom do slovenčiny, čo divákom určite pomôže orientovať sa v deji, keďže sú s jeho vývinom úzko prepojené. Pôvodné inštrumentácie a aranžmán Henryho Heya hudobne naštudoval Ján Cibula, ktorý v inscenácii hrá na klávesy. Hudobná zložka v Amslerovej réžii zároveň predstavuje a umocňuje hluk odohrávajúci sa v Newtonovej hlave i jeho vytúžené úniky do sveta mimo reality. V závere necháva režisér Newtona postaviť raketu z jeho „smrteľnej“ postele. Pozemský koniec sa tak dojemne mení na nový začiatok mimo Zeme, začiatok života po živote, ktorý zostáva pre všetkých smrteľníkov záhadou a otázkou viery.
Dramatický princíp nejednoznačnosti počas celej inscenácie nastavuje zrkadlo nielen postavám, ale i samotným divákom. Nielenže si každý môže po svojom vyložiť postavy, jednotlivé momenty deja, ako aj záver a to, či sa v ňom podarilo Newtonovi odletieť a či vyhralo dobro alebo zlo. Môže tiež začať uvažovať o zmysle vlastného života, o tom, či jeho myseľ obklopuje viac svetlo alebo tma a či by si aj on nechcel pred koncom postaviť a potom odletieť na vlastnej rakete nádeje. Vďaka výraznej Amslerovej režijno-dramaturgickej koncepcii môžu všetci diváci uvidieť vlastnú, originálnu verziu neobyčajného muzikálu, ktorý našu slovenskú muzikálovú scénu určite obohatil.
Recenziu si môžete vypočuť v rozhlasovom spracovaní, ktoré bolo odvysielané v premiére 30. 3. 2023 na Rádiu Devín: https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/321675/divadelna-recenzia-lazarus